RUSKÁ BYSTRÁ | LOKALITA UNESCO
Počet obyvateľov: 118 Tel.: 056/658 40 71
www.ruskabystra.lekosonline.sk
Obec je evidovaná v roku 1405 ako Biztra, neskôr ako Ruské Bystré (1808), Ruská Bystrá (1927); po maďarsky Oroszbisztra, Oroszseber.
V 16. stor. patrila panstvu Humenné, neskôr Dessewffyovcom. R. 1715 mala 5 domácností, 1787, 9 domov a 53 obyv., 1828, 16 domov a 118 obyv.
RUSKÁ BYSTRÁ je aj za hranicami Slovenska známa svojim gréckokatolíckym dreveným kostolíkom (cerkvou), ktorý je od r. 2008 zapísaný v Zozname kultúrnneho dedičstva UNESCO (spolu so siedmimi drevenými a artikulárnymi kostolmi slovenskej časti Karpaského oblúka).
Je zasvätený sv. Mikulášovi Biskupovi. 'Drevený chrám uschováva vzácnu relikviu, tekutinu vytekajúcu z ostatkov sv. Mikuláša. Relikvia, tzv. myro sv. Mikuláša, pochádza z baziliky v talianskom meste Bari, kde spočívajú ostatky Lorusso, prior dominikánskej komunity, ktorá pápežskú baziliku spravuje.'
Chrám bol postavený približne v r. 1720-1730. Jednoloďová zrubová cerkev pozostáva zo vstupnej časti, chrámovej lode a svätyne. Na západnej strane je zvonica, nad svätyňou je umiestnená menšia vežička, tzv. sanktusník (lat. sanctus = svätý).
PODHOROĎ
počet obyvateľov: 379
www.podhorod.sk tel.: 056/658 40 77
Obec je doložená z roku 1406 ako Varalya, neskôr ako Podhraza (1786), Podhorodje (1808), Podhradie (1920), Podhoroď (1927); po maďarsky Tibaváralja.
Sídlo sa vyvinulo začiatkom 14. stor. z podhradskej osady hradu Tibava, ktorá vznikla v 2. pol. 13. storočia. Hrad bol zbúraný v r. 1715. Obec patrila panstvu Michalovce-Tibava, v 18. stor. Draveckým, kedy sa spomína tunajší mlyn. V roku 1715 mala 15 domácností, v r. 1828 35 domov a 485 obyvateľov. Obec mala v r. 1940 historicky najväčší počet obyvateľov: 653.
Nad bývalým kameňolomom, v severnej časti obce sa nachádzajú zrúcaniny malého hradu - odkiaľ je aj názov obce. Bol zbúraný po stavovských povstaniach v r. 1715.
Kultúrna pamiatka, klasicistický Gréckokatolický chrám sv. Bazileja Veľkého bol postavený v r. 1838-44 a obnovený v r. 1993-95. V r. 2004 sa opravila strecha.
V novembri (2010 - apríl) 2012 bola revitalizovaná centrálna časť obce. V r. 2014 sa koncom augusta uskutočnil už 42. ročník Podhoroďských slávností. Toto významné kultúrne a spoločenské podujatie regiónu je miestom stretnutia priateľov folklóru a rodákov.
RUSKÝ HRABOVEC
Počet obyvateľov: 327 tel.: 056/658 40 86
ocuruskyhrabovec@centrum.sk
Obec je evidovaná z roku 1567 ako Hraboc, neskôr ako Oros Hrabovecz (1773), Ruský Hrabovec (1808); po maďarsky Oroszhrabóc, Nagygereblyeś. Mala 4 porty, v r. 1787 38 domov a 243 obyv. a v r. 1828 70 domov a 514 obyvateľov.
Poznámka: Obce platili šlachticom dane podľa počtu port, (lat. porta = brána), cez ktorú mohol prejsť do dvora voz plne naložený senom. V stredoveku bola porta rozšírenou daňovou jednotkou.
Uprostred obce sa nachádza gréckokat. cerkev sv. Juraja. Bola postavená v roku 1838 v klasicistickom slohu a je kultúrnou pamiatkou. Pravoslávny chrám sv. Veľkomučeníka Juraja pochádza z 1997. O obci sú aj farnosti obidvoch byzantských rítov.
Sv. Juraj je jedným z najobľúbenejších svätcov na Západe i Východe. Bol dôstojníkom v rímskom vojsku a zomrel počas posledného veľkého prenasledovania kresťanov za vlády cisára Diokletiána v r. 303 v Malej Ázii, dnešnom Turecku. Podľa starej legendy z 11. st. ničil drakov a stal sa patrónom kresťanských rytierov a boja proti zlu -> obľúvený motív umelcov. Vojenské rády s jeho menom existujú aj dnes. Sviatok: 24. apríl.
Horňa
Počet obyvateľov: 360
www.obechorna.sk tel.: 056/652 22 93
Chotár obce je mierne členitý. Prvý záznam sa uvádza v r. 1417 ako Felsenfalu, neskôr ako Hornya (1773), Horňá (1808), Horná (1920), Horňa (1927); po maďarsky Hornya, Katlanos. Podobne, ako okolité obce, Horňa patrila panstvu Michalovce-Tibava. V roku 1427 mala 11 port. V roku 1828 mala obec 43 domov a 473 obyvateľov.
Pri slanosírnych a slanoželezitých prameňoch, písomne doložených v roku 1336, vznikli v 18. stor. kúpele. Osada Sobranecké kúpele mala v roku 1828 10 domov a 96 obyvateľov. Liečili sa tu reumatické a kožné choroby a choroby látkovej výmeny. Svoj najväčší rozkvet zažili od r. 1850 do druhej sverovej vojny. Boli v prevádzke v letnej sezóne, od 15. mája do 15. septembra, kedy sa tu liečilo dohromady počas dlhších pobytov, priemerne až 1200 pacientov. V areáli sa nachádza Kaplnka sv. Petra a Pavla z r. 1994 (pôvodná bola ťažko poškodená v 2. svet. vojne).
Pamiatky:
- Budova Sobraneckých kúpeľov klas. z pol. 19. stor.
- Neobarokový gréckokatolický kostol Nanebovzatia Panny Márie pochádza z konca 19. stor. Vo vojne bol ťažko poškodený a opravený v r. 1954.
- Obraz Madony z 18. stor. (tvorí aj erb).
RUSKOVCE
Počet obyvateľov: 262
www.ruskovce-obec.sk tel.: 056/652 23 51
Obec je doložená z roku 1418 ako Rwzkoch, neskôr ako Russkowce (1808), Ruškovce (1920), Ruskovce (1927); po maďarsky Ruszkóc, Törökruszka. V roku 1427 mala 19 port. Patrila panstvu Michalovce-Jasenov. V 18. stor. bola zemanskou obcou. V r. 1828 mala 27 domov a 243 obyvateľov. Ruskovce sú prvou obcou zo Sobraniec v smere na Morské oko.
V 1. pol. 20. st. tu boli v prevádzke štyri vodné mlyny!
MLYNÁRSTVO: V mlyne sa otáća kameň na kameni, poháňaný kolesom a rozomieľa cez násypník nasýpané zrno a oddeľuje otruby, padajúce do truhlice, od múky, ktorá sa cez sito preosieva. Taký mlyn bol predtým ručný mlyn, potom konský mlyn, ďalej vodný mlyn a lodný mlyn, nakoniec veterný mlyn. (*)
Gréckokatolicky chrám sv. Petra a Pavla s prvkami ukr. baroka bol postavený v r. 1925 a je kultúrnou pamiatkou. Raritou je hniezdenie bocianov vielych blízko hasičskej zbrojnice.
(*) Zdroj: JOH. AMOS COMENII, ORBIS SENSUALIUM PICTUS, Neu bearbeitet von Uvius Fonticola, Friedrich Verlagsmedien, D-Frankfurt am Main, 3., korrifierte Auflage 2012, CAPU XLVIII, Seite 101, preklad: J. Soročin
BAŠKOVCE
Počet obyvateľov: 249
www.baskovce.sk tel.: 056/652 23 37
Obec leží v údolí Žiarovnického potoka, v nadmorskej výške okolo 170 m. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1337. V tom ćase ich vlastnili michalovskú šľachtici.
Historické názvy obce sú: Bazkoch (1427), Baskoch (1449), Basskowce (1786), maďarsky Baskóc, resp. Alsóbockoc. V 15.-17. st. obec patrila šlachticom z Michaloviec a Tibavy a bola časťou panstva Jasenov.
Neobarokový Gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Pána bol postavený v roku 1863. Nachádza sa tu EVANJELIÁR - najstaršia byzantská bohoslužbná kniha na Slovensku, ktorá vznikla v polovici 15. storočia. Jej 281 bohato ilustrovaných listov ručne vytvárali mnísi niekoľko rokov podľa ešte staršej predlohy. Záhlavia zdobili zlatými písmenami. Jeho reštaurovanie podporil aj Spolo sv. Cyrila a Metoda.
HLIVIŠTIA
Počet obyvateľov: 385
www.hlivistia.sk tel.: 056/652 23 17
Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1448, pričom názov je pravdepodobne pomenovaním chotára. Podobne, ako susedné Baškovce, obec bola v 15.-17. st. časťou panstva Jasenov, ktoré patrilo šľachticom z Michaloviec a Tibavy.
V r. 1549 tu okrem šoltýsa bolo osemnásť poddanských domácností. Avšak už o necelých 20 rokov (1567) tu žili iba štyri rodiny sedliakov (!)
6. júna 1742 sa v obci narodil prvý významnejší historik gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, bazilián, spisovateľ, liturgista a pedagóg Juraj Bazilovič, ktorý sa zaslúžil o rozvoj i opis liturgického života.
Z pol. 18. st. pochádza písomná správa o existencii gréckokatolíckej farnosti. Neobarokový chrám sv. Juraja bol postavený v r. 1899 a je zapísaný ako národná kultúrna pamiatka. Typická jednoloďová stavba je v interiéri krytá pruskými klenbami. Sakristia bola pristavaná v 90. rokoch 20. st.
V severnej časti obce sa nachádza Prírodná rezervácia Drieň (11,25 ha; 4. stupeň ochrany; rok vyhlásenia: 1993). Tvorí súčasť CHKO (Chránená krajinná oblasť) Vihorlat. Cieľom je ochrana lesa a lesostepí na skalnom podloží. Vo veľkom rozsahu sa tu vyskytuje drieň obyčajná (lat. Cornus mas).
Drienska vyrastá do výsky 3 m a má tvrdé drevo. Červené plody sa zberajú v sep.-okt.
CHOŇKOVCE
Počet obyvateľov: 549
www.chonkovce-obec.sk tel.: 056/652 25 10
Obec leží v nadmorskej výške okolo 218 m. Prvá správa sa zachovala z r. 1409 pod názvom Hunkolch, neskôr ako Honykocz (1418), Honykouch (1419), hankoch (1427), Chonikowce (1808), Choňkovce (1920); po maďarsky Hunkóc, Alsóhunkóc.
Severovýchodne, vo vzdialenosti približne 3,3 km, na horskom chrbte Borolo - odkiaľ je aj názov mikroregiónu - sa nachádzajú ruiny hrádku, v miestnom nárečí Hradzisko.
Hlavný hradný objekt mal vnútorné rozmery 19x5 m, múry z lomových kameňov hrúbku 1,35 m. Predpokladá sa, že okrem suterénu boli postavené minimálne dve podlažia. Zatiaľ sa nenašli nijaké dokumenty, ktoré by dosvedčili čas jeho zániku.
Zo začiatku 19. st. pochádza gréckokatolícky chrám Zvestovania Panny Márie, vybudovaný v klasicistickom štýle. Neobaroková veža je z 2. pol 19. st. Má trojitú cibuľovitú baňu so slepou laternou. V obci je aj rímskokatolícky a pravoslávny kostol.
Sídli tu prosperujúce poľnohospodárske družstvo Vinohrady, ktoré sa zameriava na chov dobytka a pestovanie obilnín. Má vlastnú pekáreň. Družstvo hospodári aj na 75 ha vinohradov v obciach Choňkovce, Horňa, Koňuš, a Hlivištia. Ročne dorába 300 - 400 000 l vína.
KOŇUŠ
Počet obyvateľov: 354
www.obechorna.sk tel.: 056/652 33 15
Obec je doložená z 1414 ako Konys, neskôr Konyus (1417), Kwynus (1418), Kwnys (1424), Kenyews (1445), Konyws (1520), Koňussce (1808), Koňuš (1920); po maďarsky Konyus, Unglovasd.
Patrila panstvu Michalovce-Tibava. V roku 1715 mala obec 10 domácností, 1828 39 domov a 400 obyvateľov. Do 19. stor. boli zemepánmi Tibayovci. Koňuš leží na západnom úpätí Popričného v doline Koňušského potoka. Západnú časť chotára tvorí Podvihorlatská pahorkatina, východnú strmé, hlbokými dolinami rozrezané západné svahy Popričného s listnatým lesom.
V obci sú dva chrámy: gréckokatolícky a pravoslávny.
- Gréckokatolícka cerkev Zoslania Svätého Ducha sa začala stavať v r. 1947. Kvôli perzekúciám bol chrám dokončený a posvätený až v r. 1969 a rekonštruovaný v r. 2001. Pamiatkou v interíeri je: Zaprestolná ikona - Zoslanie Sv. Ducha, olej na plátne.
- Pravoslávny chrám bol postavený v období okróber (2001-október) 2003, posvätený 9. októbra 2005 a je zasvätený Svätým ženám myronosiciam.
Miestni Židia si v r. 1905-1907 postavili synagógu, ktorá bola počas druhej sverovej vojny, v.r. 1944, zničená.
BEŇATINA
Počet obyvateľov: 209
www.benatina.sk tel.: 056/658 25 06
Prvá zmienka o obci nepriamo pochádza z r. 1333 pri ohraničení chotára obce Tibava. Ďalšie názvy boli: Benetyna (1397), BENETYNE (1575), BENETHINIE (1786), Beňatiná: maďarsky: Benetine, Vadászfalva.
Beňatina leží medzi Vihorlatom a Popričným v kotline potok Beňatinská voda, neďaleko štátnej hranice s Ukrajinou.
Gréckokatolický chrám Sv. Mikuláša z 2. pol 19. storočia, postavený v slohu neskorého klasicizmu je národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádza sa tu aj pravoslávny kostol.
'V rokoch 1773-1809 spravoval gréckokatolícku Mukačevskú eparchiu biskup Andrej Bačinský z Beňatiny, ktorý veľkou mierou prispel k jej rozvoju. V roku 1780 preniesol sídlo eparchie z Mukačeva do Užhorodu. V roku 1787 vytvoril vikariát so sídlom v Košiciach. V Užhorode je po biskupovi pomenované námestie pred katedrállnym chrámom.'
Raritou je tyrkysové jazierko v bývalom kameňolome za obcou v smere na Inovce. Neobyčajnú scenáriu dotvárajú 10 metrov vysoké útesy červenohnedo sfarbeného pórovitého vápenca, chemicky CaCO3, uhličitanu vápenatého.
INOVCE
Počet obyvateľov: 218
www.inovce.sk tel.: 056/658 25 14
Obec je doložená z roku 1555 ako Inoc, neskôr ako Inowev (1808), Inovec (1920); po maďarsky Ińóc, Éralja. patrila panstvu Humenné, v 18. stor. Ibrányiovcom, v 19. stor. Izépiovcom. V roku 1715 mala 14 domácností, v roku 1787 27 domov a 163 obyvateľov. V roku 1828 34 domov a 251 obyvateľov.
Tu sa nachádza chýrny gréckokatolícky drevený kotolík svätého Michala Archanjela z roku 1836, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Ikonostat a hlavný oltár je drevená polychromatická architektúra s cárskymi dverami z polovice 19. storočia a pochádza z čias stavby kostolíka.
V interiéri sa nacházda ikona Kristus učitel v lodi z r. 1760-1780, tempera na dreve 75 x 80 cm a ikona Pieta na oltári, sign. Markovič Michal 1842, olej na dreve 80 x 70 cm.
Michal (hebrejsky מיכאל (Mikha'el)). Preklad mena: Kto je ako Boh? Zdroj: www.de.wikipedia.org/wiki/Michael.
Na starých maľbách a umeleckých pamiatkach, ktoré sú spojené s týmto menom, sa často používa latinská verzia: QUIS UT DEUS? V Novom zákone (Zjavenie sv. Jána 12,7n) sa opisuje, ako bojoval s drakom -> veľmi častý námet maliarov a sochárov. Sviatok: 29. sept.
